Henrieta o sobě uvádí, že je výtvarná umelkyňa, ktorá rada stvárňuje emócie skrz figurálnu maľbu, pohľad do duše cez kreslené a maľované portréty a má rada romantizmus v lyrike, ktorú rada prenáša na plátno v rôznych námetoch. S ní a o ní je tento rozhovor.
Řekněte čtenářům do začátku tohoto rozhovoru něco o sobě.
Všetkých srdečne pozdravujem a ďakujem za príležitosť urobiť rozhovor pre váš magazín. Čo by som tak o sebe v krátkosti o sebe povedala? Možno to, že som večne romantická duša. U mňa ide písanie maľovanie ruka v ruke s písaním poézie. V maľbách mám rada žiarivé farby, hlboké príbehy, expresionizmus. Zachytiť atmosféru, náladu – pri portrétoch dušu – a je to ťažký oriešok, ktorý ma veľmi baví 🙂
Kdy jste začala malovat a co Vám malování přináší?
Vždy som rada kreslila a maľovala ako môj otecko, ktorý je tiež výtvarný umelec a pôsobí v Trebišove (východné Slovensko), odkiaľ pochádzam. Prvý portrét som nakreslila v 15. rokoch, potom nejaké vlastné portrétne maľby známych spevákov, hercov, tému Titanicu a ukázalo sa, že o moje obrázky je záujem. Tak som začala študovať výtvarné umenie a postupne sa vypracovala. Maľovanie bol pre mňa vždy relax a také nadchnutie nad tým, že som vytvorila niečo, čo som si sama vizualizovala. Raz som počula takú zaujímavú myšlienku, že snívam, ako budem maľovať a potom maľujem svoj sen – asi tak nejako.
Co přesně všechno přinášejí vaše stránky na FB které popisujete – maľované obrazy a portréty, Umelecká tvorba, výstavy, Škola kreslenia, rady začiatočníkom, zákulisie? To všechno stíháte?
Moja stránka na Facebooku má podheslo „portréty a farby“ , pretože sa nevenujem iba portrétom, ale širokej škále námetov a techník. Som taký kreatívny človek, že mi nevyhovuje tvoriť iba jeden námet, iba v jednej technike. Preto tvorím aj ceruzkami, aj akrylom, olejom, akvarelom, uhlíkom… Popri tom mám malý online kurz Škola kreslenia portrétov, do ktorého sa môže zapojiť hocikto, koho kreslenie baví. Ak sa podarí, organizujem výstavu svojich diel – naposledy v roku 2022 v Rožňave, ale plánujem ďalšie s menšími obrázkami akvarelov, na ktorých aktuálne pracujem. No a na mojich stránkach rada ukážem aj zákulisie tvorby, aby som sa ľuďom priblížila čo najviac a môžu tak objaviť napr. tajomstvo, ako vzniká nejaký ten obraz…. Takže áno, ide to ruka v ruke, stíham 🙂
Co k malování potřebujete?
Nebudem asi hovoriť o pomôckach 🙂 K maľovaniu potrebujem kľud, občas počúvam hudbu, ak robím na veľkých plátnach. Alebo počúvam nejaké rozhovory… Potrebujem nápad, múzu ako sa hovorí – inšpiráciu a motiváciu. Ale bez lásky k umeniu by to nešlo vôbec.
Co Vás inspiruje?
K vlastnej tvorbe ma inšpirujú príbehy ľudí, emócie, láska. Alebo len obyčajné slnko presvitajúce pomedzi stromy, alebo kdesi v uličke mesta. A inšpirujú ma aj mnohí súčasní slovenskí, českí a zahraniční umelci, ktorých tvorba je pre mňa fascinujúca.
Jaký význam má podle vás umění v dnešní uspěchané době? Může pomoci lidem najít rovnováhu?
V dnešnej dobe plnej digitálnej fotografie a sociálnych sietí, po novom aj umelej inteligencie, má umenie svoj dôležitý význam. Je to práca človeka – duševná práca. Nemerateľná pomerom hodina práce – výkon. Ale duševná práca, ktorá má u každého umelca svoj rukopis. Umenie má vypovedať príbehy, vyvolával emócie. Je to práca ľudských rúk. Je úžasné, že ľudia stále vedia oceniť toto umenie a túto tvorbu a vážia si ju, pretože umenie, ak je hodnotné, tak jeho cena rokmi stúpa. Všetko má svoj význam.
Jak se podle vás liší umělecký proces při vytváření portrétů oproti jiným druhům malby?
Keď maľujem portrét, držím sa toho, čo vidím. Ak mám ako predlohu fotografiu a nepoznám človeka osobne, je to často o to ťažšie zachytiť dušu, charakter, jednoducho človeka cez jeho oči, vlasy, úsmev… Musím byť konkrétna a mať aj určitú voľnosť v stvárnení, pretože ja nerobím fotografický realizmus a som zástankyňa kresby s rukopisom, aj keď v dnešnej dobe ľudia prihliadajú na podobu a tak sa musím aj trošku prispôsobiť 🙂 Zato keď maľujem abstrakciu, teším sa, že môžem pred veľkým plátnom experimentovať s farbami, ťahmi a vytvárať vlastný príbeh. To platí aj pri iných námetoch. Záleží od toho, ako sa vie maliar pri tvorbe uvoľniť, ako veľmi chce byť opisný, alebo slobodný a kreatívny.
Jaké emoce nebo poselství se snažíte ve svých dílech zprostředkovat?
Jedna z mojich minulých výstav sa volala Duša človeka je vesmír. A viacero mojich neskorších výstav na to nadväzovala. Že sme všetci tak jedineční a tak maličkí a pritom naše duše sú tak rozmanité , tak nekonečné… Napriek dobe, v akej žijeme, sa musíme vedieť pochopiť, objať, vypočuť, mať radi, tráviť spolu čas – lebo ten je neúprosný a život človeka krátky. Ale duša je vesmír, je nekonečná… Ak tvorím akvarely, rada chcem farbami pripomenúť konkrétne miesta, na ktoré si človek pamätá, kde bol, kde zanechal nejakú stopu alebo jeho duša. Sú to momenty a príbehy – a každý si v tých obrazoch vie nájsť to svoje.
Jaký je váš nejoblíbenější výtvarný styl a proč?
Mám rada impresionistov, ako sa hrajú s farbami, ťahmi štetca a dokážu vytvoriť nádhernú atmosféru. Žiaden presný opisný štýl, ale krásna voľnosť. Mám rada aj abstraktný expresionizmus, takisto pre voľnosť a vyjadrenie rozsiahlych myšlienok a pocitov cez masívne ťahy štetca, stekance farby, štruktúry. Tie obrazy treba vidieť v galérii naživo. Konieckoncov ako každé dielo vyvoláva skutočné emócie, ak sa s ním človek stretne zoči voči.
Když začínáte nový obraz, máte jasnou představu, co chcete vytvořit, nebo necháváte dílo postupně vznikat spontánně?
Obyčajne mám predstavu, ale keď začnem tvoriť, mení sa to 🙂 Neraz som obrazy upravovala kompozične, aj konceptuálne. Aj automatická kresba a tvorba v štýle Salvadora Dalího má niečo do seba, ale ak vytváram figurálnu maľbu, mám presnú predstavu, čo majú postavy vyjadriť. Ak sa jedná o abstraktné dielo, mám predstavu o farebnosti, kompozícii, čo asi budem s obrazom robiť – štruktúra, špachtľa, geometrické tvary alebo neurčité, aké farby…
Existuje nějaký výtvarný směr nebo technika, kterou byste si v budoucnu ráda více osvojila nebo prozkoumala?
Po vysokej škole v roku 2005 som sa dlho venovala kráľovskej technike olejomaľby. Tá mi bola roky blízka, až kým som neobjavila ľahký a rýchly akryl, cca 2010. Skvelý pre veľké formáty, keď maľujete abstrakciu alebo iné námety. Bol veľmi trendy a je dodnes. Ako pracujem s portrétmi, od ceruziek som prešla k pastelu, cca 2018, ktorý ma veľmi uchvátil, ale ten je vhodný skôr pre veľké formáty. A teraz, 2024, som spravila osobnú renesanciu akvarelu 🙂 Maľujem mestá a krajiny akvarelom a gvašom. Ono aj rokmi prichádzajú nové trendy a nové možnosti pre výtvarníkov a ja ich rada skúšam. Tie roky som napísala zámerne, aby som to demonštrovala. A v budúcnosti? Možno sa vrátim späť k rudke, olejový pastel, uhlík… kto vie.
Jak vnímáte význam barev ve své tvorbě? Pracujete s nějakými konkrétními barevnými paletami, které pro vás mají speciální význam?
Každá farba má svoju emóciu a určite dokážu vytvárať náladu a celkovú atmosféru. Veď to aj človek vidí sám, že keď je jar, všetko je pestrofarebné, na jeseň je príroda oranžovo-žlto hnedá, v zime modrá, sivá, biela. Inú emóciu vyvolá červená farba, inú zelená a podobne. Ja mám rada tyrkysovú a farby mora. Ale ak by som v obraze mala vyjadriť pokoj, budú tam odtiene zelenej, ak vášeň, tak červené… Pri akvareloch mám svoju paletku a tú miešam. Farby treba miešať. Je fajn používať čisté, ale ak sa miešajú, dokážu robiť divy.
Jaký je váš postoj k prodeji umění? Jaká je podle vás role umělce v dnešním tržním prostředí?
V dnešnej dobe sociálnych sietí je náročnejšie predávať umenie, keďže je pretlak rôznych výtvarníkov, či už akademicky vzdelaných alebo insitných. Vezieme sa v plnom autobuse 🙂 Preto je dôležitá výstavná činnosť , osobná prezentácia, nielen online galéria. Umelec si dnes musí robiť marketing, komunikáciu so zákazníkom, fotiť diela, prezentovať po všetkých sociálnych sieťach, robiť videá, reels, predstavovať sa z každej stránky.. Naproti starším výtvarníkom, ktorí sú už renomovaní, známi, a majú aj kamennú predajňu alebo verejný ateliér, je to iná fuška 🙂
Myslíte si, že je důležité mít své umělecké vzory? Pokud ano, kdo jsou ti vaši a jak vás inspirovali?
Každý študent by mal predísť svojho učiteľa. Áno, mám svoje vzory. Veľkou inšpiráciou je aj môj otec Miroslav Koložváry, ktorého som už spomínala. Vždy s ním rada hovorím o umení, ukazujeme si, čo sme namaľovali. 🙂 Ale aj kopec iných výtvarníkov. Od Renoira, Turnera, Pollocka až po súčasných. Inšpirujú ma technikou, akou tvoria, aké námety v súčasnosti umelecky stvárňujú, kde vystavujú.. atď. Budem menovať? 🙂
Jaký je váš největší umělecký sen nebo cíl, který byste chtěla dosáhnout?
Nikdy som si nemyslela, že budem mať na Facebooku viac ako 9000 sledovateľov.. Že budem mať za sebou viac ako 25 výstav spoločných či samostatných, od Prahy až po Trebišov… Priala by som si mať vlastný verejný ateliér, malú galériu. Mať vydanú knihu o umení, mojich myšlienkach, radách výtvarníkom, mojej tvorbe.. A mať väčší kurz umenia, ako mám teraz.
A hlavne byť stále zdravá a mať pokojné ruky a poslušné štetce. 🙂
Máte nějaké oblíbené místo nebo prostředí, kde nejraději tvoříte? Jaký vliv na vás má okolí při malování?
Kedysi som maľovala aj v plenéri, aj naživo rôzne portréty, kde mi sedeli ľudia. Teraz som rada za svoj ateliér a občas maľujem aj na záhrade, keď je pekne.
Jaký máte názor na aktuální trendy ve výtvarném umění? Snažíte se trendům přizpůsobit, nebo jdete raději vlastní cestou?
Ak je trend hyperrealizmus, že čím je kresba alebo maľba viac verná fotografii – tak toto nie, týmto smerom ísť nechcem. Rovnako neuznávam ani trend popierania výtvarných „zákonitostí“ ako je kompozícia, perspektíva, práca s farbami, anatómia : že ja si môžem maľovať ako ja cítim – ani tadiaľ cesta k skutočnému umeniu nevedie. Ešte počas štúdia mi bolo povedané, aby som nepoužívala jasné farby, ale tlmené, zemité – ani to mi nie je až tak blízke. Idem si vlastnou cestou. Neohurujem, nešokujem, som pokorne rada za všetko, čo mi je umožnené.
Myslíte si, že talent je vrozený, nebo může být vyvinut s praxí a odhodláním?
Myslím si, že 70% talentu a 30% snahy môže byť niekedy rovnako dosť ako 70% snahy a 30% talentu. Áno, talent treba rozvíjať, inak zaspí. A snaha môže preboriť každé hranice.
Jak se vyrovnáváte s tvořivou blokací nebo okamžiky, kdy inspirace není na dosah? Máte nějaké techniky nebo rituály, které vám pomáhají znovu nalézt vaši kreativní cestu?
Super otázka, ktorej som sa tiež venovala v jednom z mojich posledných videí na mojom Youtube kanáli 🙂 Ak nemám chuť tvoriť, jednoducho netvorím. Niekedy pomôže zmeniť prostredie, ísť na čerstvý vzduch, vycestovať. Alebo si čítať knihy, robiť niečo iné. V záhrade, doma, ísť na návštevu. Rozprávať sa s inými umelcami, ľuďmi všeobecne. Ono to príde. Niekedy to človeka zobudí aj o 3 v noci ako sa hovorí, že práve teraz je ten nápad, hneď ho treba zhmotniť. To je dobré.
Jaké reakce dostáváte od lidí, kteří vidí vaše díla? Existuje nějaký okamžik nebo komentář od někoho, který pro vás byl zvlášť odměňující nebo inspirativní?
Veľmi ma teší, ak dostávam komentáre, že darček, ktorý niekomu venovali, sa stretol s dojatím. Že to prekvapenie v podobe portrétu, chytilo za srdce a boli slzy šťastia. Či už pri portréte zosnulého rodiča, psíka… Alebo len taký rodinný portrét k 50tke. Alebo darček starým rodičom. Alebo že sa predal portrét Juraja Jakubiska, ktorého kresba putovala jeho rodine – to bola moja voľnočasová kresba. Alebo obraz z mojej vlastnej tvorby, ako im robí radosť po duchovnej stránke.. Toto je zmysel mojej práce, že to , čo robím od srdca, sa dotkne iného srdca. To je naj.
Vystavujete svá díla a kde aktuálně?
Vystavujem, mám za sebou viacero výstav, ale aktuálne mám nejaké výstavy pripravené.
Ale môžete ma nájsť na webe www.henrietakovacova.com alebo na Facebooku, Youtube, Instagrame..
Chcete něco vzkázat čtenářům časopisu Grafickekresleni.cz?
Teším sa, že ste tento rozhovor dočítali až do konca a dúfam, že pre vás bude inšpiratívny. Ono všetko má svoje začiatky a dôležité je, že robíte to, čo milujete. Ak na sebe neustále pracujete, výsledky sa dostavia. Nejde o predaj, nejde o zisky, ale robiť to, čo si vaša duša praje, po čom je smädná. Je požehnanie, ak ľudia spoznajú, že vaša tvorba im niečo hovorí a nechcú si kúpiť dielo nikoho iného, než vaše, pretože ste ich oslovili svojim štýlom a rukopisom. Odlišujte sa od iných a majte svoju vlastnú stragériu. A nech vás teda ceruzky a štetce poslúchajú!
Díky za rozhovor a těším se na naší spolupráci nad stránkami
Grafickekresleni.cz – Zdeněk Jindra
