Rozhovor se Zuzanou Freyja o malování a umění

Estimated read time 12 min read

Zuzana Freyja je talentovaná malířka, jejíž práce oscilují mezi realitou a fantazií. Její díla jsou plná barev, emocí a detailů, které zaujmou na první pohled. V tomto rozhovoru nám Zuzana odhalí své tvůrčí procesy, zdroje inspirace a další zajímavosti z jejího uměleckého světa.
S ní a o ní je tento rozhovor.

Kdy jste začala malovat a co Vám malování přináší?

Keď som bol malá, veľmi rada som maľovala a chcela som byť umelkyňa. Ako 6 ročnú ma vybrali do základnej umeleckej školy, ale predtým sme museli absolvovať talentové skúšky. Mali sme nakresliť mamičku ako oddychuje, a ja som ju namaľovala ako perie prádlo. Nesplnila som zadanieneprijali ma. Zážitok z umeleckej školy so mnou zostal veľmi dlho a úplne som prestala kresliť a maľovať. Nenávidela som výtvarku a so štetcami som sa nekamarátila až do mojich 38 rokov. Moje dnešné maľby sú splneným snom malého dievčatka, že sa raz stane umelkyňou. Bol to sen, na ktorý som na takmer 35 rokov zabudla a ktorý čakal vo mne, kým si naň spomeniem.

Študovala som ekonómiu a 15 rokov som bola úspešnou podnikateľkou. V roku 2011 som predala svoj firemný podiel a nasledovala hlas svojej duše, aj keď som nevedela, kam ma zavedie. Zaviedol ma do saharskej púšte, kde som si s nohami zaborenými v piesku spomenula na svoj detský sen. Bolo to v roku 2013. A odvtedy opäť maľujem. Umenie mi zachránilo život. Cítila som, že ak nebudem maľovať, zomriem.

Som hlboko vďačná, že sa to stalo a ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli na mojej ceste rozpamätania sa. A ďakujem sa aj sebe za odvahu a silu pokračovať v tom a nevzdať sa, veriac, že Vesmír podporí trochu mojej zdravej extravagancie. Je to fascinujúca životná cesta, plná výstupov a pádov, ale nakoniec som našla cestu späť k svojej vášni pre umenie a kreativitu.

Maľujem preto, že mi to robí radosť a nesmierne ma to obohacuje. Učí ma to o sebe, o živote, uzdravuje a prináša uvoľnenie. Je to moja cesta k Zdroju, k Bohu. Taká Divine Love Affair. Tvoriť pre mňa znamená načúvať svojej duši a duši sveta. Rada sa vyjadrujem farbami, tvarmi, hrou so svetlom lebo všetko čo vnímam a cítim väčšinou neviem vyjadriť slovami. Je mojou túžbou aj takto prinášať svetu viac svetla, radosti a krásy.

Co k malování potřebujete?

Niekedy veľmi málo len plátno, nejaké farby, ktoré začnem intuitívne dávať na plátno a uvidím čo vznikne. Inokedy si pripravím môj kreatívny priestor, stíšim sa, urobím si svoju vnútornú cestu spojím sa so svojim vnútorným umelcom a nechám otvoriť svoju predstavivosť. A podľa toho čo sa udeje si pripravím čo budem potrebovať – kombinujem veľa techník a médií, tak pracujem s tým čo si ma zavolá alebo chcem vyskúšať. Tvorba je pre mňa veľmi osobný intímny čas a tak potrebujem čas, kľud, svoj priestor a hudbu. Mám pripravené svoje playlisty, ktoré rada počúvam. Vždy si však potrebujem dať povolenie hrať sa, robiť chyby, skúšať a experimentovať.

Co Vás inspiruje?

Krásu a symboliku vidím a vnímam takmer vo všetkom a plátno je pre mňa taký tanečný parket, kde sa s ňou môžem hrať a rozvíjať ju. Inšpiruje ma divoká príroda, najmä zvieratá, oceán, kvety a stromy a ženské tváre a tváre mnohých kultúr, Hawai’i, múdrosť prírodných národov, symboly a ornamenty rôznych kultúr, snové svety a mnohovrstevnatosť života a film Avatar. Mnoho inšpirácie čerpám z vlastnej predstavivosti aj z vlastných vnútorných ciest hlbinnej imaginácie. Je to krásne liečivá vnútorná práca a zároveň cesta, ktorá mi pomohla uzdraviť a odblokovať môjho vnútorného umelca, ktorý bol 35 rokov uväznený niekde v mojom vnútri. Pracujem s touto metódou aj s inými ľuďmi a obzvlášť na uvoľnenie kreativity, predstavivosti a autenticity je veľmi mocná.

Jaký je váš nejoblíbenější výtvarný styl a proč?

Rada experimentujem a kombinujem akryl, tekutý akryl, tuš, olej, pero, pastelky, šablóny, spreje a patlám rukami. Najviac milujem stekance a tekuté farby. Stále sa učím nové veci, nechávam sa inšpirovať, skúšam, stále viac a viac sa hrám, robím chyby a z nich sa učím. Maľujem intuitívne a vo vrstvách a sledujem čo na obraze vzniká a kam ma to vedie až do momentu kým obraz nerozpovie svoj príbeh.

Když začínáte nový obraz, máte jasnou představu, co chcete vytvořit, nebo necháváte dílo postupně vznikat spontánně?

Takmer vždy maľujem bez plánu a jasnej predstavy. Maľujem intuitívne, od impulzu k impulzu a vo vrstvách. Sledujem čo na obraze vzniká a kam ma to vedie až do momentu kým mi obraz neodhalí svoju dušu. Občas namaľujem aj niečo s prípravou, ale tú predstavu v procese takmer vždy opustím lebo potom maľujem bez vášne a to je nuda. Pre mňa je práve to dobrodružstvo, že neviem čo vznikne výživou, ktorú pri tvorbe potrebujem.

Existuje nějaký výtvarný směr nebo technika, kterou byste si v budoucnu ráda více osvojila nebo prozkoumala?

Väčšinou, všetko čo mi príde do cesty a chcem to vyskúšať, hneď aj vyskúšam. Momentálne ma lákajú veľké farebné abstrakty a vrátila som sa k hraniu sa s akvarelom. Len tak pre zábavu.

Myslíte si, že je důležité mít své umělecké vzory? Pokud ano, kdo jsou ti vaši a jak vás inspirovali?

Pre mňa je to veľmi dôležité napojiť sa na esenciu takého človeka. Mám ich niekoľko. Zaujímavé je, že aj keď som študovala ekonómiu a bola podnikateľka, moje vzory nikdy neboli podnikatelia, ale umelci. Myslím, že mnoho z nás žien – umelkýň miluje Fridu. Inšpiruje ma skôr však jej príbeh ako konkrétne jej tvorba. Páči sa mi, ale nie je to môj smer. Mojimi srdcovkami sú impresionisti – Vincent van Gogh, Paul Gauguin a Odilon Redon, aj keď ten asi nebol úplne impresionista. Mám rada aj súčasných umelcov a veľmi sa teším, že už to nie je len výsada mužov. Inšpirujú ma svojimi obrazmi aj príbehom Dimitra Milan, Autumn Skye Morisson, Flora Bowley, Andrea Ehret, … Mám rada obrazy slovenského maliara Luka Brase, tie ma vždy rozradostnia a moje prvé ťahy štetcom po 35 ročnej pauze som sa učila od slovenské maliara Michala Černušáka a jeho obrazy sú fenomenálne. On ma inšpiruje najmä v tom, či vôbec toto je možné. A ako vidieť je.

Jaký je váš největší umělecký sen nebo cíl, který byste chtěla dosáhnout?

Ja si moc ciele nekladiem, skôr zámery. Pre mňa je najdôležitejšie maľovať s radosťou, akonáhle sa vrhnem na ciele, tak strácam radosť. Takže mám sny, ktorými Vesmíru ukazujem kam chcem smerovať a nestarám sa úplne ako sa tam dostanem. On mi prináša mnoho nových príležitosti a možnosti a ja si potom len vyberám, to čo je v súlade s mojim zámerom.

A aký mám sen? Je jedno miesto na svete kde by som chcela vystavovať a to je Hawai’i. Bola som tam niekoľko krát a je to pre mňa nielen umelecký raj. Ale nevadí mi keď sa to nestane. Viete, umelci, najmä tí výtvarní majú na sebe takú stigmu, že sú chudobní, depresívni a osamelí, a ja som si pred pár rokmi povedala, že ja budem šťastná, radostná a bohatá umelkyňa. A nemusí sa to stať zrovna na Hawai’i, môže to byť aj v Bratislave kde žijem.

Máte nějaké oblíbené místo nebo prostředí, kde nejraději tvoříte? Jaký vliv na vás má okolí při malování?

Zatiaľ najradšej tvorím sama vo svojom ateliéri pri hudbe. Som človek, ktorého furt niečo rozptyľuje a hoci by ma asi bavilo tvoriť v spoločenstve umelcov alebo v prírode, asi by som toho veľa nemaľovala. Ale určite to niekedy vyskúšam.

Jaký máte názor na aktuální trendy ve výtvarném umění? Snažíte se trendům přizpůsobit, nebo jdete raději vlastní cestou?

Ja trendy veľmi nesledujem v ničom, ale mám oči a uši a tak ten vývoj nejak vnímam. Keď som pred vyše 10 rokmi začala maľovať prevládali šedé a pochmúrne obrazy. Vnímam však, že už sa to mení a stále je viac farebných žiarivých obrazov. Ja si myslím, že umenie má pozdvihovať ducha a inšpirovať k lepšiemu a krajšiemu životu a nie privádzať do depresie alebo drásať nervy. Aj krása vie významne pohnúť človekom.

Myslíte si, že talent je vrozený, nebo může být vyvinut s praxí a odhodláním?

Ja na talent neverím. Sama som bola neprijatá na umeleckú školu s tým, že nemám talent a teraz mi každý vraví aká som talentovaná. Tak kde bol ten môj talent? Vtedy nebol a zrazu sa objavil? Myslím a keďže sama pomáham ľuďom odblokovať kreativitu a oslobodiť umelca v nás, že každý kto chce sa naučí maľovať. Musí to len robiť – maľovať, maľovať a maľovať. Áno, možno jeden z milióna sa narodí s obrovským darom od Boha, vezme štetec a vie dokonale maľovať, ale väčšina ani veľmi úspešných maliarov takých nie je. To neznamená, že nemôžeme maľovať. A je na nás koľko času tomu chceme venovať, či chceme maľovať len pre radosť, alebo časom sa to stane našou prácou. Je nespočetné množstvo výtvarných techník, prístupov, … a každý si nájde to svoje. Stále hovorím, chceš maľovať, začni, naučíš sa to po ceste.

Jak se vyrovnáváte s tvořivou blokací nebo okamžiky, kdy inspirace není na dosah? Máte nějaké techniky nebo rituály, které vám pomáhají znovu nalézt vaši kreativní cestu?

Ja mám toľko inšpirácie, že nemám na to všetko čas. Mám obrovskú predstavivosť, bohatý vnútorný svet a bojujem skôr s tým, že často ma niečo vyruší, sa mi nechce, neviem sa koncentrovať a veci odkladám. Bloky odstraňujem tým, že sa opäť vrátim k radosti a hravosti. Vezmem staré plátno alebo iné plátno a tam si patlám napríklad rukami a to často urobím aj na plátne, ktoré tvorím. Opustím snahu, urobím uprostred veľký kontrastný stekanec alebo čmuh a sledujem kam ma to zavedie. Zmeniť energiu, zatancovať si, prechádzky v lese vždy pomôžu.

Jaké reakce dostáváte od lidí, kteří vidí vaše díla? Existuje nějaký okamžik nebo komentář od někoho, který pro vás byl zvlášť odměňující nebo inspirativní?

Dostávam nádherné reakcie a mám radosť, že moje diela sa ľuďom páčia. Predám takmer všetky obrazy, ktoré namaľujem. Ďakujem za to svojim fanúšikom, zberateľom a priateľom.

Jednou z nakrajších a takých pre mňa srdce hladiacich reakcií bola veta: „Zuzka, milujem Tvoje obrazy, najmä ten s ľadovým medvedíkom, sú moje najobľúbenejšie hneď po obrazoch Van Gogha.“

Vystavujete svá díla a kde aktuálně?

Vystavovala som celý prvý polrok v Prahe, v Ríme, 2x v Bratislave a v tejto chvíli sa chystám na jeden z mojich splnených snov výstavu v Paríži, ktorá bude v decembri. Od septembra budú moje obrazy zdobiť priestory hotela Hilton v Bratislave a mám veľkú radosť, že práve začala moje obrazy predávať jedna z najväčších online galérií na svete Singulart.

Chcete něco vzkázat čtenářům časopisu Grafickekresleni.cz?

Robte to, čo chcete robiť, naučíte sa to po ceste. Keby sme mali čakať kým niečo vieme dokonale, tak by sme neurobili nič. Nikdy nič nevieme úplne dokonale, vždy ostáva priestor na zlepšovanie a aj keď sme naozaj začiatočníci, to nám neuberá právo tú činnosť vykonávať.

Nemusíme vedieť väčšinu z toho, čo chceme robiť a rozhodne to nemusíme vedieť dokonale. Práve naopak, dokonalosť je nám na príťaž. Je lepšie nevedieť ako sa zaseknúť v takzvanej dokonalosti. Nevedieť znamená byť otvorený, dôverovať a neustále rásť a rozvíjať svoju fantáziu.

Díky za rozhovor a těším se na naší spolupráci nad stránkami

Grafickekresleni.cz – Zdeněk Jindra


Další články:

Další články autora: